Rozhovor: Z chudoby až k úspechu – príbeh Paulíny Slepčíkovej

Paulína Slepčíková je dôkazom toho, že tvrdá práca, odhodlanie a vášeň pre vedu môžu prekonať akékoľvek prekážky. Pochádza z prostredia, kde vzdelanie nebolo samozrejmosťou, no napriek tomu sa stala uznávanou vedkyňou v oblasti chémie. Dnes pracuje na prestížnom výskumnom ústave a svojím príbehom inšpiruje mladých ľudí nielen z rómskej komunity.

Paulína, mohli by ste nám priblížiť svoje detstvo a prostredie, v ktorom ste vyrastali?

Vyrastala som v skromných podmienkach v rómskej rodine na sídlisku v Košiciach. Moji rodičia sa snažili, aby sme mali aspoň základné veci, no finančne sme na tom neboli dobre. Otec pracoval v stavebníctve, mama bola upratovačka. Napriek tomu nám vždy zdôrazňovali, že vzdelanie je cesta k lepšiemu životu. Už ako dieťa som vnímala, že naša rodina je iná, že sa na nás niektorí pozerajú cez prsty. To ma však neodradilo, ale naopak – motivovalo dokázať, že som viac ako len predsudky ľudí.

Aké prekážky ste museli prekonať počas štúdia?

Predsudky boli jednou z najväčších výziev. Už na základnej škole sa našli učitelia, ktorí si mysleli, že nemám šancu uspieť. Pamätám si učiteľku, ktorá ma odhovárala od gymnázia, pretože „Rómovia tam nepatria“. To ma však len posilnilo. Vedela som, že ak chcem niečo dosiahnuť, musím byť dvakrát lepšia ako ostatní. Každý úspech, každá dobrá známka bola pre mňa dôkazom, že dokážem viac, než sa odo mňa očakáva.

Čo vás motivovalo pokračovať vo vzdelaní a venovať sa vede?

Už v ôsmom ročníku na základnej škole som sa zamilovala do chémie. Fascinovalo ma, ako všetko okolo nás funguje na základe chemických reakcií. Keď som prvýkrát videla pokus s horiacim magnéziom, vedela som, že toto je moja cesta. Aj keď ma odrádzali, nikdy som sa nevzdala. Moji rodičia mi nemohli zaplatiť doučovanie, takže som sa učila sama, chodila do knižnice a využívala každý dostupný zdroj.

Ako prebiehalo vaše vysokoškolské štúdium?

Štúdium na vysokej škole bolo nesmierne náročné. Nebolo to len o učení, ale aj o prežití. Finančne to bolo extrémne ťažké, pracovala som popri škole, aby som si mohla dovoliť internát a učebnice. Často som mala dni, keď som jedla len suchý chlieb a čaj, ale nevzdala som sa. Každá skúška, každé zvládnuté laboratórne cvičenie bolo krokom bližšie k môjmu snu. Nakoniec som skončila s červeným diplomom, čo bol pre mňa obrovský úspech.

Dnes ste úspešnou vedkyňou. Ako sa vám podarilo preraziť v tak konkurenčnom prostredí?

Po ukončení štúdia som sa uchádzala o prácu v prestížnom výskumnom ústave. Bolo to ťažké, pretože konkurencia bola obrovská a ja som vedela, že musím dokázať, že si túto šancu zaslúžim. Po niekoľkých mesiacoch stáže som dostala ponuku na stabilnú prácu a odvtedy sa venujem výskumu v oblasti environmentálnej chémie. Dnes pracujem na projektoch, ktoré pomáhajú znižovať znečistenie a chrániť životné prostredie.

Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí čelia podobným výzvam?

Nikdy sa nevzdávajte. Ak vám niekto povie, že na niečo nemáte, dokážte mu opak. Vzdelanie je tou najlepšou cestou k lepšiemu životu. Aj keď sa vám zdá, že prekážky sú neprekonateľné, verte mi – všetko sa dá zvládnuť, ak na sebe pracujete a veríte v seba. Som živým dôkazom toho, že aj z chudobných pomerov sa dá dosiahnuť úspech.

Paulínin príbeh je inšpiráciou pre každého, kto sa snaží prekonať ťažké podmienky a dosiahnuť svoje sny. Je dôkazom, že talent a vytrvalosť môžu prekonať akékoľvek prekážky a otvoriť dvere k úspešnej budúcnosti.