Slováci sú pohoršení: Ako mohli dať vraha do vlády?

Návrat Roberta Fica na čelo slovenskej vlády v roku 2023 vyvolal vlnu nevôle. Mnohí občania si kladú otázku, ako sa mohol politik spájaný s kauzami korupcie a organizovaného zločinu opäť dostať k moci. Jeho meno sa v minulosti skloňovalo v súvislosti s vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, čo viedlo k obrovským protestom a pádu jeho vlády v roku 2018.

V roku 2025 sa situácia opäť vyostruje. Ficova vláda sa snaží presadiť sporné reformy, ktoré by mohli oslabiť právny štát a obmedziť slobodu médií. Slováci opäť vychádzajú do ulíc, aby vyjadrili nesúhlas s tým, ako sa politická scéna mení pod jeho vedením.

Prepojenie Fica na vraždu Kuciaka: Staré podozrenia stále žijú

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej 21. februára 2018 bola jedným z najotrasnejších zločinov v novodobej histórii Slovenska. Kuciak sa vo svojej novinárskej práci venoval odhaľovaniu korupcie, pričom jeho články poukazovali na prepojenie talianskej mafie ‘Ndrangheta na vládnych predstaviteľov.

Po jeho vražde sa pozornosť sústredila na vtedajšieho premiéra Roberta Fica, keďže viacerí jeho blízki spolupracovníci mali kontakty na Mariána Kočnera – podnikateľa obvineného z objednania vraždy. Kočner sa vyhrážal Kuciakovi už niekoľko mesiacov pred jeho smrťou.

Fico síce nikdy nebol priamo obvinený, ale v jeho okolí sa pohybovali ľudia, ktorí mali k vražde blízko. Jeho asistentka a dlhoročná spolupracovníčka Mária Trošková mala prepojenia na talianskych podnikateľov podozrivých z napojenia na mafiu. A polícia po vražde našla v Kočnerovom telefóne komunikáciu s viacerými vysokopostavenými politikmi zo Smeru.

Hoci Fico dodnes odmieta akékoľvek prepojenie na vraždu, mnohí Slováci si kladú otázku: Ak naozaj nemal nič spoločné s podsvetím, prečo sa okolo neho neustále objavujú ľudia s mafiánskymi kontaktmi?

Návrat Fica k moci: Ako sa to mohlo stať?

Po vražde Jána Kuciaka vypukli masové protesty, ktoré viedli k demisii Fica a jeho náhrade Petrom Pellegrinim. Očakávalo sa, že politická kariéra Roberta Fica je na konci.

Lenže v parlamentných voľbách v roku 2023 sa mu podarilo vrátiť späť na čelo vlády. Kľúčom k jeho úspechu bola nespokojnosť časti obyvateľstva s predchádzajúcimi vládami a šírenie populistických naratívov o tom, že Slovensko sa musí „zbaviť liberálnych elít“ a „brániť národné záujmy“.

Jeho kampaň bola založená na strachu, konšpiráciách a silnom protizápadnom narative. Využil nespokojnosť ľudí s pandémiou, ekonomickou krízou a vojnou na Ukrajine, pričom tvrdil, že „západné mocnosti“ chcú Slovensko ovládnuť a že „národné hodnoty“ treba chrániť.

Hoci jeho strana Smer získala len niečo vyše 20 % hlasov, vďaka koalícii s Hlasom a SNS sa mu podarilo opäť ovládnuť parlament.

Slováci sú znechutení: Protesty opäť v uliciach

Od nástupu Ficovej vlády do funkcie v októbri 2023 sa na Slovensku konalo viacero veľkých protestov. Mnohí ľudia vnímajú jeho návrat ako krok späť a obávajú sa, že demokracia na Slovensku je v ohrození.

V uliciach Bratislavy sa v roku 2025 opäť zhromaždili tisíce ľudí, aby vyjadrili nesúhlas s jeho politikou. Hlavné výhrady protestujúcich sú:

• Zmeny v trestnom zákonníku, ktoré môžu oslabiť boj proti korupcii.
• Návrhy na kontrolu médií, ktoré by mohli obmedziť slobodu tlače.
• Blízke vzťahy s Ruskom, ktoré podľa mnohých ohrozujú prozápadnú orientáciu Slovenska.

Podľa analytikov sa Fico snaží upevniť moc podobným spôsobom ako Viktor Orbán v Maďarsku – oslabovaním justície, kontrolou médií a šírením populistickej propagandy.

Kam smeruje Slovensko?

Slovensko je momentálne na križovatke. Ficov návrat vyvoláva obavy, že krajina sa môže vzdialiť od demokratických hodnôt a stať sa poloautoritárskym štátom.

Mnohí Slováci sa preto pýtajú: Ako je možné, že človek, ktorý sa obklopoval ľuďmi spojenými s vraždou novinára, sa mohol opäť stať premiérom?

Odpoveďou je zmes populizmu, politickej manipulácie a nespokojnosti voličov, ktorí mu dali druhú šancu. No či si ju Fico zaslúži, ukážu nasledujúce roky.

V jednom sú si však mnohí istí – boj za spravodlivosť a demokraciu sa na Slovensku ešte neskončil.